Pieskovanie

 

  

Mechanická povrchová úprava tryskaním                                                                   

Technológia tryskania je jednou z najrozšírenejších mechanických úprav povrchu. Pod pojmom tryskanie, alebo pieskovanie rozumieme čistenie povrchu predmetov prúdom tryskacieho prostriedku na povrch, ktorému pohybovú energiu (kinetickú) dodáva stlačený vzduch, pričom tryskací prostriedok pôsobí ako brúsny materiál. Hlavným účelom technológie tryskania ja odstrániť nečistoty z povrchu opracovávaneho materiálu ako je hrdza, okuje, staré povlaky a podobne.

Východzí stav povrchu a stupeň očistenia je u nás hodnotený podľa normy ISO 8501-1.
Východzí stav povrchu je tu kvalifikovaný štyrmi kategóriami:
A-100% zaokujený povrch
B-zaokujený povrch skorodovaný na cca 50% plochy
C-100% stredne skorodovaný povrch
D-veľmi skorodovaný povrch s výskytom jamkovej korózie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dosiahnutá kvalita očistenia je hodnotená stupňami 1-3, kde stupeň 3 značí najvyššiu kvalitu čo znamená „kovovo čistý povrch“. Absolútne čistý povrch, ktorý by nevykazoval žiadne stopy nečistôt je veľmi ťažko dosiahnuteľný (časovo), preto je z ekonomických dôvodov vyžadovaný len vo veľmi nutných prípadoch. Inak sa tolerujú určité zbytky nečitôt upravovaného povrchu.

Názov „pieskovanie“ sa používa vďaka predtým najčastejšie používanému tryskaciemu prostriedku, ktorým bol kremičitý piesok.Tryskanie pieskom je v súčastnosti z hygienických dôvodov zakázané. Najpoužívanejšíe materiály pre tryskanie sú liatinová ostrohranná drť, oceľová ostrohranná drť, umelý korund a struska, ktorá vznikla ako náhrada kremičitého piesku. Týmto spôsobom očistenia povrchu materiálu vytvárame aj vhodný kotviaci profil pre ochranné náterové systémy a metalizáciu.

Drsnosť povrchu je dôležitým parametrom a musí byť volená podľa druhu povlaku a jeho hrúbky. Pre povrchové úpravy sa najčastejšie používajú hodnoty:
Ra – stredná aritmetická úchylka profilu
Rz – výška nerovnosti z desiatich bodov
Ry – najväčšia výška nerovnosti profilu

Takto vytvorený kotviaci profil má dôležitú úlohu v životnosti ochranného systému. Niektoré povlaky tvoria so základným materiálom iba mechanickú väzbu aplikovanú na hladký (iba odmastený) povrch, kde nie je dosiahnutá dostatočná priľnavosť a dochádza k odlupovaniu a v niektorých prípadoch k spadnutiu celého povlaku.